Po dlhšom čase.... keď spomienky na vydarenú expedíciu dozreli som tiež chcel napísať niekoľko postrehov a poďakovanie... a trošku doplním Erika (verím, že sa neurazí)
Celá squadra vozidiel sa dala vlastne do dokonalého expedičného konvoja až 15 km pred Budapešťou. Pred tým si boli ?pozrieť centrum? Budapešti Erik spolu s Kudrnáčom

. Navštívili pri tom obchodné zastúpenie Land Roveru a kúpili tesnenie pod hlavu (pre istotu 2 ks). Drahoš ho po príchode bravúrne za necelé 3 hodiny dokázal namontovať Kudrnáčovi priamo na benzínke MOL. Po tejto malej nepríjemnosti sme už pokračovali nerušene cez celé Maďarsko a za Szegedom vstupujeme na územie Rumunska. Naberáme smer Resita, Moldova Nuoa a neskôr Orsova. Cestou sa nám zachcelo rumunského hudobného folklóru. Erik preto vymieňa v našom Defendri nefunkčné rádio, ktoré utopili s Patrikom na predchádzajucej akcii. Paradoxne je nové rádio vybavené USB portom, čítačkou SD kariet... ale CD-čko, ktoré nám požičal Lukáš, sme zasunuli do rádia, vyčnieva 0,5 cm z otvoru... a nejde viac zasunúť! Tak sme ostali skutočne "odsúdení" len na lokálne rádiá. Vôbec nám to nevadí... spievame si s Erikom vlastné texty
Po cestách necestách sa dostávame do prvej českej dediny, ktorou je "Svatá Helena". Pri vjazde do dediny je uvítací nápis v rumunštine, ale aj v češtine. Vpravo od príjazdovej cesty vidíme obrovský a impozantný Dunaj skoro v celej jeho kráse. Na dedinskej ?nádvorí? parkujeme a prisadáme si v krčme k miestnym a návštevníkom z českého Děčína. Vyzvedáme sa prvé informácie o živote v dedine, o práci, o kultúre, vzdelávaní... atď. Popri tom si dávame niekoľko pol litrákov piva Ursus. Artur sa zoznamuje s miestnymi fenkami

Drahoš s Lubošom idú vyhľadať riaditeľa základnej školy - Františka. Bohužial neuspeli, nakoľko v Rumunsku sú prázdniny už od 15.06. a škola je zatvorená. Po ďalších pivách sadáme do áut a ideme na prieskum do hôr nad dedinu. Ohúrení slnkom a novými informáciami zabúdame zaplatiť posledné 4 pivá... Po našom návrate nás už víta hostinský s účtom ruke, ale s úsmevom. Samozrejme, že platíme a objednávame ďalšie pivečká. Drahoš aj s Lubošom boli pri ich ďalšej misii úspešní a našli Františka a dokonca dohodli aj vynikajúcu večeru. So živým záujmom počúvame Františkove rozprávanie a následne absolvujeme exkurziu do originálnej českej školy J.A. Komenského. Riaditeľ - František je človek absolútne zapálený pre rozvoj vzdelania a školu, ktorú postavili v rokoch 1996-1998 v rámci programu českej vlády zameraného na podporu českej menšiny v Rumunsku. Radek a ja ideme do áut pre nejaké užitočné drobnosti, ktoré sme priviezli. Prinášame perá, zošity, pexeso, samolepky a hračky pre deti do materskej školy, ktorá je súčasťou základnej školy. Máme možnosť zapísať sa do školskej kroniky. Na záver exkurzie vzhliadneme aj priestory školského CO úkrytu a ideme si dať jedno točené a diskutujeme. O malú chvíľu nás už František vedie k jednému staršiemu perfektne česky hovoriacemu manželskému páru, ktorý pre nás pripravil skvelú večeru. Prípitok je klasika - slivovica a potom nás čakajú skvelé hody: čerstvý syr, čerstvo nadojené kravské mlieko - teplé i vychladené, biela kukuričná kaša so syrom, vynikajúce klobásky, čerstvá smotana a chlieb. Po výdatnej večeri poďakujeme, zaplatíme 150,- CZK/osoba a odoberáme sa nocovať nad dedinu, ďalej od civilizácie. Zobúdzame sa do nádherného slnečného rána. Po rýchlych raňajkách balíme a pokračujeme autami ďalej do hôr nad dedinu. Po 10 minútach vidíme pri ceste krásne dva kone... Erik sa v tom momente otáča v aute do zadu a kričí:"...kurva a kde máme Artura...!!!???" My sme skrátka Artura zabudli

Po otočení a príjazde do dediny začína pátracia akcia po našom psovi. Nachádzame ho na dedinskom nádvorí, ako si hrdo vykračuje a vrtí pri tom veselo chvostom... Bodaj by nie keď vzrastom miestne psy dosahujú ledva pár čísel nad našich kocúrov

Po krátkom Erikovom "ručnom dohovore" sme posádka kompletná a doháňame ostatných. Smerujeme do dedinky Garnic. Tam si dáme pivečko na miestnom námestí a niektorí aj grilovanú klobásu. Návšteva miestnej pálenice sa bohužiaľ nekoná, nakoľko je mimo sezóny

Ale za to nás čaká báječný kúpeľ v miestnej časti Mlynky. Je to báječné miesto v polotieni a mnohými vodnými zákutiami. Odtiaľ sa chceme pozrieť na Tureckú dieru. Krásnym lesom a obrábanými políčkami sa po červenej turistickej značke dostávame do bukového lesa a prichádzame k veľkej jaskyni. Erik dostáva nápad pozrieť sa do nej Defíkom... a možno ho tam na noc aj zaparkovať. Spúšťame sa teda autom do potoka a odtiaľ sa chceme dostať do jaskyne... Bohužial auto ostáva v potoku a všetci ostatní chtiac - nechtiac musia prísť Erika vyprostiť. Nakoniec sa to podarí až vďaka Kudrnáčovmu navijáku.
Večer zakempujeme a plánujeme našu ďalšiu trasu. Bolo dohodnuté pozrieť ešte Rovensko (Ravensca), Nové Doly (Baia Nuova), kúpele Baile Herculane a na záver Šumicu (Sumite). Cestou pred návštevou kúpeľov si dávame vynikajúci obed priamo na brehu Dunaja v Orsove. Artur má jedinečnú možnosť okúpať sa vo vodách Dunaja, ktorý je tu skutočne gigantický a jeho brehy sú posiate početnými penziónmi a chatami. My ostatní dokupujeme chlieb a tankujeme. Po návšteve kúpeľov začíname naberať smer na sever a hľadáme vhodné miesto na nočný kemp. Drahoš a Luboš idú ako prvý a podarilo sa im nájsť unikátne miesto nad novovybudovanou priehradou, do ktorej sa vlievajú viaceré menšie a väčšie potoky. Pri jednom z nich kempujeme. Nočné posedenie pri ohni, opekaných špecialitách, plzenskom pivečku, Erikovom ?Rajci? a Drahošovej ?Pelíškovici? sa pretiahlo do skorých ranných hodín... Náš ranný kúpeľ v potoku so záujmom sledujú dve mladučké Rumunky z úctivej vzdialenosti náprotivného brehu

Pri prebrodení k nim pri našom odchode nás zdravia a snažia sa komunikovať po anglicky... Sú za to odmenené.... z nášho vozidla dostali horalky a orbitky.
Po rekonštruovanej ceste sa dostávame popri veľtoku Dunaja aj k miestu kde sú povestné "Železné vráta". Obrovská priehrada s hydroelektrárňou. Po jej priehradnom múre jazdia autá medzi Rumunskom a Srbskom. Je to vlastne hraničný priechod medzi oboma krajinami. Je aj značne frekventovaný. Po tejto povinnej prehliadke sa nám zachelo opäť trošku podkladu M/T
Kedže počasie nám je neustále celkom naklonené, uvažujeme dostať sa autami až do výšky 2100 m.n.m. Cestou k spomínanej výškovej méte meníme na Radkovej Discovere hardy spojku na krásnej slnečnej planine vo výške cca 1150 m.n.m. Aby toho nebol málo, Lubošovi sa pokazilo zatváranie ľavých predných dverí. Nedalo sa to bohužiaľ na mieste opraviť, tak použil ?špeciálnu vychytávku? ? ľavé predné dvere krížom cez vozidlo prikurtoval. Do konca expedície už nastupoval cez miesto spolujazdca na pravej strane. Verím, že v týchto dňoch už nastupuje do Defíka ako ostatní normálni vodiči

Po týchto menších technických problémoch pokračujeme vyššie. Vchádzame do lesa kde je pod lístím celkom slušné mokré a mäkké bahno. K slovu prichádzajú aj navijaky. Po prvom strmom stúpaní a prichádzame k ďalšiemu úseku, ktorý je bahnitý... Drahoš to skúša aj s navijakom.... dostáva sa o niekoľko metrov vyššie. Ostatní sme išli na prieskum ďalej a vraciame sa bohužiaľ sklamaní... ďalšia cesta vyššie je neprejazdná

Trochu smutní, trochu naštvaní sa otáčame a schádzame do údolia hľadať miesto na prenocovanie. Pri tradičnom večernom posedení pri ohni uvažujeme, že na budúce po detailnom prieskume a dlhšom pobyte by sa ten nedobitý kopec určito dal pokoriť a dostať sa tam autami... Uvidíme, čo prinesie budúcnosť... V dedine dokúpime chlieb, niekoľko plechoviek Ursusa a vynikajúci syr kaškaval, ktorý máme ako predjedlo. Na večeru máme vynikajúcu zeleninovo-mäsovú špecialitu (ktorej recept mi zakázal Radek prezradiť!) Ale je to ?žrádlo?! ... poriadne sa napráskame a zalejeme to niekoľkými plzeňskými

, ktoré sme do seba súkali poctivo aj pri krájaní jednotlivých ingredencií a ideme spať. Zvyšné dni expedície venujeme ešte návštevám spomínaných českých dedín a pomaličky smerujeme na severo ? západ, smerom k domovu. Počas jazdy domov je to už bežný stereotyp asfaltových ciest celkom solídnej kvality. Posledná expedičná večera, (tento krát už v reštaurácii) je za maďarským Szegedom. Odtiaľ už uháňame krížom cez Maďarsko až za Budapešť. Tu strávime na známom mieste (kde sme trávili prvú noc expedície) aj poslednú noc expedície

Ráno všetci vstávame značne zavčasu, nakoľko budík zabezpečil Erik s naštartovanou motorovou pílou!!! Po rýchlych raňajkách a rannej hygiene už naberáme kurz na hranice do SVK a CZE. Na odpočívadle v Stupave sa lúčime, želáme si všetci šťastnú cestu domov a pekný zostatok víkendu... Ale každý sa najviac už teší na vaňu a teplú vodu vo svojej útulnej a civilnej kúpeľni.
Tak priatelia.... opäť niekedy na budúce do videnia... Pardon do offroudenia!!! Bolo to super

P.S.
Budem sa snažiť "prilepiť" aj nejaké fotečky....